Rubiková kocka - 1.kapitola
7. 11. 2009
„Jedenkrát biftek s opekanými zemiakmi a pollitrové pivo!“, zakričala som smerom do kuchyne.
Thony zodvihol oči od špinavého riadu a pokrčil plecami.
„Tom si šiel odskočiť.“
Vyvalila som oči.
„Ako si mohol odskočiť? Pán Maken ma zabije!“
Vtom ktosi vtrhol dnu. Pán Maken sa tváril veľmi nazlostene, a čierne fúziky, čo si vždy starostlivo natáčal mal neobyčajne rozstrapatené, vlasy rovnakej farby, vždy pekne nagélované a elegantne upravené, mu teraz lietali zo strany na stranu, a tmavé, hnedé oči mali vražedný výraz.
„Kde je Tom?!!“, zakričal a zúrivo pozrel na Thonyho.
„Ja.....ja....“,začal Thony jachtať, a pritom rozbil jeden tanier.
Pán Maken sa rozkričal.
„Ty nemehlo!!!“, zreval a zahnal sa po Thonym utierkou. Thony uhol a zohol sa pod stôl. Pán Maken teda trafil ďalší tanier. Thony zatiaľ vybehol spoza kuchychnskej linky, rovno ku mne.
Pán Maken sa zodvihol a namieril svoj dlhý biely prst na Thonyho tvár, ktorá vytŕčala spoza môjho pleca.
„A ty.....ty.....ty to pozbieraš!“, otočil sa na podpätku a vyšiel s miestnosti.
Vtom vošiel Tom. Tom má strapaté čierne vlasy, hnedé oči a okuliare. Thony má vlasy ryšavé a bledohnedé oči. Moje kučeravé vlasy mi siahajú po lopatky, a majú hnedú farbu. Oči mám žiarivo zelené.
„Čo je?“, spýtal sa Tom, keď videl naše nahnevané tváre.
„Spýtaj sa pána Makena!“, odsekol mu Thony.
„Pána Makena? Ale....“
„Pomáhaš predsa v kuchyni nie?“, vyčítala som mu, „tak choď načapovať pollitrové pivo a oznám kuchárovi nech pripraví biftek s opekanými zemiakmi!“
Tom sa stiahol a odšprintoval do druhej časti miestnosti.
Naša reštaurácia sa volá Le Procope, pretože pán Maken je pôvodom Parížan.
Je jej majiteľom, a kuchárom.
Má luxusný interiér, a elegantný exteriér.
Myslíte, že sme jeho deti? Nie tak to nie je.
Keby naši rodičia ešte žili, určite by sme uňho neskončili.
Taktiež nás prijal do opatrovateľstva len preto, aby sme mu pomáhali v prevádzke tej jeho reštaurácie.
Ja som čašníčka, Tom pomáha v kuchyni, a Thony sa stará o riad.
V poslednom mesiaci sa mu, chudákovi podarilo rozbiť asi okolo 10 tanierov, no tento mesiac to je ešte horšie.
A za to všetko nám dá pár libier!
Aj tak nechápem prečo sa presťahoval do Londýna.
Smutne som pozerala cez sklenené okienko dverí kuchyne von.
Práve prišla nejaká nová zákazníčka.
Vzdychla som si, postavila sa, a odšuchtala som sa k dverám.
Cestou medzi stolmi som k nej dorazila.
Bola to veľmi mladá pani. Keď som sa lepšie prizrela, zbadala som jej krikľavo rúžové 5-centimetrové nechty a vlasy pod uši rovnakej farby. Mala plné pery, tiež namaľované odporným odtieňom ružovej.
Opovrhlo sa na mňa zadívala.
„Čo chceš? Radšej zavolaj čašníka.“
„Eh....ja som čašníčka.“, odpovedala som ticho. Na takéto prípady som už zvyknutá. Samozrejme kto by čakal, že 12 ročné decko môže byť čašníkom?
„Ty? Nerob si srandu maličká....chcem hovoriť s majiteľom!“
Pokrčila som plecom. Aj na toto som si už zvykla.
Otočila som sa na podpätku a vošla späť do kuchyne.
Rozmýšľala som nad tou fiflenou. Keby tak vedela, že Tom, ktorý má 13 pracuje v kuchyni a Thony, ktorý má 11 umýva a utiera riad. Myslím, že by sa veľmi divila. Tak ako aj niektorí ostatní.
Komentáre
Prehľad komentárov
Ale naozaj, kde ten talent beries?? Jaj, zabudol som, ved si elfka :D
BOMBA
(Edward Cullen, 15. 11. 2009 20:27)